Kým nenastal hrozný 7. október, hlavnou správou z Izraela boli státisícové, ba aj miliónové pochody proti súdnej tzv. reforme vlády. V trvaní – takmer rok – a k masovosti v pomere k celkovej populácii zrejme nemajú obdobu.
Od hnutia odporu proti vláde Roberta Fica IV nemôžeme, samozrejme, žiadať toľkú masovosť a výdrž. Celkom by však stačilo, keby izraelské aranžmány tie akcie aspoň pripomenuli.
Popri tom, že podstata izraelskej „reformy“ – možnosť parlamentnej väčšiny skrečovať niektoré verdikty Najvyššieho súdu (!!) – vyzerá ešte „protiprávnoštátnejšie“ než rušenie ÚŠP, ďalší a zásadný rozdielový moment je organizácia a organizátori.
Totiž, na zvolávanie protestov v Izraeli parlamentnú opozíciu nepotrebovali. Nekritizujeme PS, SaS a KDH, ale autenticite podujatia by výrazne pridalo, keby v popredí obrazu dominovali nepolitici.
Ak dominujú postavy, ktoré majú kritiku vládnej moci doslova v náplni práce, vzniká pocit akejsi „silenosti“, „inscenovanosti“ celého protestu, čo na konečnom príjme relativizuje výnimočnosť a naliehavosť kauzy.
Vysvetliteľná nie je absencia Korčoka. Kde by mal byť prezidentský kandidát, ak nie práve na akcii, ktorá je dokumentáciou, že prioritnejšiu agendu než obrana demokracie a právneho štátu jeho kampaň nemôže mať.
Ak je dištanc od opozície stratégia, Korčok by ju mal rýchlo prehodnotiť.
V dnešnej slovenskej realite je budovanie imidžu nezávislého, nad stranami a „vodami“ sa vznášajúceho prezidenta nepoctivý alibizmus. A navyše nádejný nábeh na veľkú porážku, keďže na posolstvo spájania, zmierovania má a bude mať patent Pellegrini.
Ako znovuzrodený, jemný a „konštruktívny“ kritik Fica bude mať v demokratických elektorátoch omnoho vyššiu šancu – už raz tak dobehol pol národa – než „umiernený“ Korčok vo vodách SmeroHlasu.
To by mala držať v pamäti aj opozícia. A tiež Demokratov, ktorí prejavujú známky života a je zrejmé, že sa nezmierujú so stigmou strany na jedno použitie. Takže scenár, že o štyri roky (alebo aj menej) môžu byť pri tvorbe „neficovskej“ (demokratickej) vlády nezastupiteľní, by mali podporovať. A nehľadať v Naďovi a spol. na prvom mieste konkurenciu.
Naopak, Matovič je aj v opozícii tým, čím vždy – „disruptorom“. Takže bolo celkom v poriadku vynechať z akcie OĽaNO. Na Izrael protificovský odboj nedorastie, ÚŠP je však silný dôvod nadviazať na občianske vzopätie po dvojnásobnej vražde.
